(aj bez poznámok z prednášok)
Zo SAKOnferencie som si tento rok neodniesla zoznam „najlepších myšlienok z pódia“.
Ani poznámky, ktoré by som si hneď preklopila do workshopov.
Úprimne? Väčšinu prednášok som nestihla. A napriek tomu bol tento ročník pre mňa jeden z najsilnejších.
Byť tam, kde sa dejú skutočné zmeny
Väčšinu času som strávila v koučovacej zóne. Presne tam, kde vznikajú tie najautentickejšie momenty.
Rozhovory, ktoré nejdú po povrchu. Aha momenty, ktoré nie sú naučené, ale zažité. Spätné väzby, ktoré majú váhu, pretože prichádzajú zo skutočného prežitia.
Ako koučka som si znovu pripomenula jednu dôležitú vec: že zmena sa nedeje na pódiu.
Deje sa v rozhovore.
Témy, ktoré rezonovali (aj mimo sály)
Aj keď som nebola fyzicky na všetkých prednáškach, témy sa ku mne prirodzene dostávali – v rozhovoroch, zdieľaniach, medzi riadkami. A priznám sa, veľmi ladili s tým, čo žijem aj vo svojej práci:
👉 Budúcnosť koučingu v ére AI
Otázka nebola, či AI nahradí koučov.
Skôr: čo zostáva jedinečne ľudské?
Schopnosť vnímať emócie, čítať medzi riadkami, byť v kontakte.
👉 Emócie ako dáta, nie problém
Stále viac sa ukazuje, že emócie nie sú „niečo, čo treba zvládnuť“,
ale informácia, s ktorou vieme pracovať.
👉 Identita kouča a autenticita
Nie o tom byť „správny kouč“,
ale byť pravdivý – v kontakte so sebou aj klientom.
👉 Práca s mládežou a rozvoj potenciálu
Ako pomáhať mladým nielen vybrať si kariéru,
ale rozumieť sebe, svojim silným stránkam a smerovaniu.
👉 Zručnosti budúcnosti (future skills)
Zručnosti ako adaptabilita, kritické myslenie či práca s neistotou
už nie sú „nice to have“. Sú základ.
A presne tu sa mi opäť potvrdzuje to, čo komunikujeme aj v hrda.sk:
👉 zručnosti sú novou menou na trhu práce.
Komunita, ktorá má zmysel
Tento ročník bol výnimočný aj tým, že Slovenská asociácia koučov oslavuje 20 rokov. Ja som jej súčasťou približne polovicu z toho času. A keď sa na to pozriem späť, uvedomujem si, že komunita koučov nie je len o profesii. Je o ľuďoch, ktorí sa stretávajú, podporujú a rastú spolu.
Nie je to len o know-how.
Je to o dôvere.
O otvorenosti.
O bezpečnom priestore, kde môžeš byť autentický.
Stretnutia, ktoré majú hodnotu
Konferencie nie sú len o programe. Sú o ľuďoch. O tých, s ktorými sa vidíte raz za čas, ale nadväzujete presne tam, kde ste naposledy skončili. Veľmi silné pre mňa boli stretnutia s kolegami, s ktorými nás spája práca s mladými, či mojimi „emočnými súputníčkami a mnohí ďalší.
Niekedy si neodnesieš poznámky. Ale pocit.
Z tejto konferencie si neodnášam zoznam citátov. Odnášam si pocit. A ten je často oveľa silnejší.
Pocit, že to, čo robím, má zmysel.
Pocit, že komunita, ktorej som súčasťou, má hodnotu.
Pocit, že práca s emóciami a rozhovorom je dnes možno dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.
A možno je to aj malá pripomienka:
Nie všetko najdôležitejšie sa deje na pódiu.
Často sa to deje v rozhovoroch, ktoré nie sú vidieť.
